Prirodzené zvyšovanie vnútornej čistoty a harmónie...

PLANÉTA ZEM...KOMU PATRÍ SVET OKOLO NÁS...

13.01.2017 11:09

 

Často sa stretávame v našom okolí s pojmami, to je moje, to je tvoje, to je Mišove auto, Petrova hračka, Lenkina bábika, Oliverova izba. Osobné vlastníctvo je nám tak samozrejmé a blízke, ako spodná bielizeň. Už od detstva nás učia privlastňovať si veci okolo seba, hračky, koláče, izby, autá, budovy, pozemky, stromy, nerastné suroviny… Všetko musí niekomu patriť, so všetkým sa dá obchodovať, všetko je na predaj. Zem nikoho takmer neexistuje. Každý kúsok zemegule musí patriť keď už nie nejakej kontrétnej osobe, tak aspoň štátu. V mene republiky zaberáme aj územia, kde panujú nehostinné podmienky a život ľudí je na týchto miestach prakticky nemysliteľný. Niektorí jedinci považujú zhromažďovanie majetku za zmysel svojej existencie, napriek tomu, že do hrobu si nič hmotné so sebou zobrať nemôžeme.

Vráťme sa ale do našich domovov. Myslíme si, že list vlastníctva nám dáva právo robiť si s vecami okolo nás čo sa nám zachce, že veci okolo nás nám patria. Akoby bola príroda okolo nás neživá. Sami sa rozhodujeme, či na lúke za domom vysadíme les, alebo na úrodnom pozemku za mestom vyrastie továreň, či kopec na obzore pretvoríme na hŕbu stavebného kameniva, tamto jazero je treba vysušiť v mene pokroku civilizácie. Alebo v mene ega? Dáva nám hádam kus papiera právo brať prírode to, čo sa tvorilo milióny rokov? Ložiská železa, medi, zlata, striebra, ropy, čisté rieky, moria bohaté na ryby, život… Čo príroda vytvárala milióny rokov, sme schopní spotrebovať mihnutím oka. Niečo s nami nie je v poriadku. Spýtal sa niekto prírody, aký má na to názor? Planéta  a veci okolo nás nepatria nám ako jednotlivcom, ani nám ako národom, či ľudstvu. To, že sme za veci okolo nás utratili peniaze, vyhrali ich vo vojne, či zdedili po našich predkoch a považujeme ich za naše vastníctvo nám nedáva vlastne žiadne práva. Príroda spolu s planétou či vesmírom sa môžu kedykoľvek rozhodnúť, že už stačilo, a vziať si všetko späť. Sú to predsa živé bytosti, ktoré vnímajú všetko okolo seba. Stačí jedno zemetrasenie, jeden výbuch sopky a preceňovaný majetok zmizne v nenávratne. V horšom prípade zmizne aj s majiteľom a prípadne ešte aj zopár ľudí okolo. Ako inak by planéta mala dať najavo, že už je toho na ňu priveľa? Chýba rovnováha. Nemalo by to byť tak, že keď si niečo z prírody vezmem, dám jej niečo aj späť? Zákon zachovania energie platí všade. Berieme prírode príliš veľa a dávame jej nazad len zlomok toho, čo jej naozaj patrí. Ľudstvo nemá spoločný smer, ktorým by sa uberalo, aby sa situácia vo svete začala zlepšovať.

Žijeme na dlh. Následky našich činov môžeme vidieť všade okolo seba. Globálne otepľovanie, vymieranie živočíšnych druhov, zamorené prostredie, civilizačné choroby trápiace ľudstvo. Berieme si viacej ako potrebujeme, váhy harmónie sú značne vychýlené a dlh stále narastá. Nemyslím dlh voči bankám, tie k životu nepotrebujeme. Zato bez prírody sme nahraní. Príroda spolu s planétou nás všetkých živia, spoločne nám dávajú obydlie a dych života. V našom záujme by sme mali hľadať každý deň cestu, ako sa im za tieto dary odvďačiť. Kus lesa, do ktorého by nikto nechodil píliť stromy, kus mora v ktorom  by nik nelovil ryby a nebrázdili by ho lode naložené tovarom, ktorý sa nezmyselne presúva z jedného konca sveta na druhý a len kvôli nášmu pohodliu a rozmarom. Tadiaľ vedie cesta. Je potrebné začať splácať dlh voči prírode, planéte. Každý by mal hľadať svoj diel, ktorým by prispel k tomu, ako prírode vrátiť všetko to, čo sme si od nej za stáročia zobrali, aby sa jej vrátila stratená sila a krása.

 

Robiť sa dajú veci malé, ako aj veľké. Čo tak založiť sad, začať si pestovať ovocie a zeleninu vo vlastnej záhrade, prestať kupovať veci dovezené cez pol sveta a namiesto toho kúpiť domáce, alebo ešte lepšie, začať s tvorbou niečoho vlastného doma, z domácich surovín. Nejako sme zabudli, že kedysi sme boli schopní svojimi rukami vytvoriť takmer všetko. Je načase dvihnúť sa od obrazoviek a urobiť rukami aj niečo naozaj užitočné a dôležité, nielen pre seba, ale aj pre ostatných ľudí, pre prírodu, pre planétu. Vhodné je aj uprednostňovanie prírodných materiálov, či už pri nákupe tovarov, alebo pri výrobe. Menej sa tým zaťažuje životné prostredie a napomáha sa tým sebastačnosti. Dôraz je treba klásť na rovnováhu, aby stihlo dorásť najmenej toľko, koľko si beriem. Ak je úrodná pôda to najcennejšie, namiesto stavania tovární by sme na nej mali vysiať lány ľanu, pásť ovce, či pestovať jablká, tam bol a stále je náš najväčší potenciál. Je potrebné týmto smerom viesť aj deti, ukázať im, že na prírode a planéte nám záleží, že sme tu pre niečo iné, ako utrhnúť si len ďalší kus koláča v bludisku konzumu.

K dispozícii sú aj projekty rôznych neziskových a iných organizácií, alebo jednotlivcov, ktorí ponúkajú spôsoby, ako sa ľudia môžu zapojiť do aktivít, ktoré učia spolupráci s prírodou. Kurzy prírodného staviteľstva, kde sa ľudia môžu naučiť, že nie na všetko je treba tehly a maltu zo stavebnín, včelárstvo, pri ktorom sa učíme nesebeckosti a pracovitosti včiel, permakultúra nás učí spolupráci medzi rastlinami. Príroda nás vie naučiť mnohému. Spolupráca, nesebeckosť, sebastačnosť… Nepatrí nikomu a je tu pre nás pre všetkých. 

 

Opýtaj sa sám/sama za seba prírody a planéty, ako môžeš pomôcť. Možno ti odpovie. Načúvaj!

 

© Peter Bauer

 

 

 

 

Kontakt

Nové Energie Života, n.o.

alohawai@alohawai.sk

Sídlo (Seat):
Lipovany 125
985 31 Lipovany
Slovakia

+421 917 568 734

Vyhľadávanie

Zaslať (send) newsletter

© 2014 Všetky práva vyhradené Alohawai, n.o.

Vytvorené službou Webnode