Prirodzené zvyšovanie vnútornej čistoty a harmónie...

PREČO DARWIN NEMAL PRAVDU ?... ŽIL ČLOVEK NA PLANÉTE ZEM SPOLU S DINOSAURAMI ?...

14.05.2017 07:25

 

Prečo Darwin nemal Pravdu ?... Žil človek na Planéte Zem spolu s dinosaurami ?

Opäť ide o otázky, ktoré sú pre niekoho nudné a zbytočné. Nie sú totiž " in ". Nájdu sa však aj ľudské bytosti, ktoré úprimne túžia po hľadaní Pravdy pretože múdrosť a zvyšovanie úrovne Vedomia ich oslobodzujú. Darwinova evolučná teória sa vyučuje podľa osnov štátneho vzdelávacieho systému v školách aj v súčasnosti. A to aj napriek tomu, že veda a jej neskrývané výskumy už minimálne 20 rokov preukazujú (...minimálne zásadným spôsobom spochybňujú), že táto teória stojí na " hlinených nohách ", pretože v súčasnosti môžeme konštatovať, že je rozložená a preukázaná ako nepravdivá. Pokiaľ rešpektujeme slobodnú vôľu a máme úctu k životu ľudskej bytosti, k existencii životnej iskry a energie v ľudskej bytosti dnešného typu vzhľadom k potrebe priaznivého vývoja na Planéte Zem, máme možnosť odkrývať nepravdivé informácie a dogmy, v ktorých žijeme...

 

(Poznámka : Tento článok voľne nadväzuje na článok zverejnený 24.4.2017)

 

V stručnosti je možné uviesť, že Darwinova evolučná teória sa opiera o tvrdenie, že človek (Homo sapiens sapiens) je najvyšším a teda aj najdokonalejším článkom vetvy na evolučnom strome života pozemskej Prírody. Podľa darwinistov má byť človek najdokonalejšou vyvinutou formou cicavcov. Podľa nich je hnacou silou evolúcie boj o prežitie v Prírode, v ktorom vždy víťazí silnejší nad slabším...

 

Okrem faktov a dôkazov podporujúcich v hmote informácie zistené z duchovných zdrojov a komunikácii uvedených v našom článku zverejnenom na našom webe dňa 24.4.2017 existujú aj ďalšie duchovné komunikácie, ktoré jednoznačne vyvracajú pravdivosť Darwinovej evolučnej teórie. Podľa duchovných komunikácii vnímaných opakovane viacerými ľudskými bytosťami na Planéte Zem (napríklad s Kozmickým Vedomím), "...je vylúčené, aby egoizmus a súperenie, boj o prežitie druhov toho istého druhu medzi sebou a proti všetkým ostatným bol podmienkou prežitia a rozvoja druhov. V skutočnosti je to práve medzidruhová spolupráca a komunikácia, ktoré vytvárajú podmienky zrodu a rozvoja života na Zemi. Základným princípom poriadku stvoreného nášho Vesmíru je evolúcia Vedomia viazaná na mnoho životov aj hmotných tiel priamo v našej hutnosti hmoty s dokonalým ukotvením v hmote (princíp reinkarnácie). Ide o pochopenie samotného vnútorného významu tejto evolúcie, ktorou je vývoj a svetelný priaznivý vzostup duchovného vedomia entity, ktorá sa vyvíja v hmotnom tele. Vedomie samo o sebe ako duchovná energeticko - informačná kvalita sa vyvíja v rôznych hutnostiach hmoty postupne, avšak na Zemi je v hutnosti hmoty, v ktorej žijeme (v dimenzii 3D) vytesnenie dualít stojacich proti sebe (Svetlo a temnota, dobro a zlo) najradikálnejšie a zásadné je, aby išlo o vzostupnú priaznivú tzv. Svetelnú cestu Vedomia.".

 

Prichádzame nezadržateľne k prahu éry, kedy bude musieť najmä mladá vedecká generácia uznať a prijať, na základe novej vyššej vedeckej etiky, nové dôkazy o omyle a následnom zrútení schémy Darwinovho evolučného systému. Základnou tézou novej generácie vedcov s princípom vyššej etiky je, že život nevznikol evolúciou hmoty, ale bol Stvorený (...poeticky sa to zvykne nazývať, že "hmote bol vdýchnutý život"...). Pochopiteľne, že tým nie je dotknutý princíp metamorfózy v Prírode na Zemi, ktorý však nie je jediným a nosným prvkom evolúcie.

 

V ďalšej časti článku poukážeme na niektoré (aj zatajované) dôkazy v hmotnom svete ktoré objavila veda v minulosti, ktoré jasne preukazujú, že Darwinova evolučná teória neobstojí. 

 

Už v druhej polovici 19. storočia vyslovil Darwinov súčasník a teoretik anarchizmu P.A. Kropotkin, čo potvrdila aj americká biologička Dr.L. Margulisová, že v skutočnosti práve medzidruhová spolupráca a komunikácia vytvára podmienky zrodu a rozvoja života na Zemi. Bolo to v čase, ked Darwin zrejme nevedel o existencii tzv. Dino - trails (dinosaurých cestičiek), konkrétne napríklad v lokalite Glenn Rose (Texas, USA). V tejto oblasti sa súbežne v tej istej stratigrafickej vrstve vyskytujú stopy jednak rôznych druhov dinosaurov a bosých ale aj obutých ľudských nôh. Výskumu tejto lokality sa venoval C. Dougherty, ktorý v roku 1980 našiel v tejto lokalite asi 125 otlačkov dinosaurých nôh a spolu s nimi 50 otlačkov ľudských nôh. V kráľovskom múzeu v Madride (Španielsko) boli ako rarity uložené prastaré vzorky gravírovaných kresieb na plochých kameňoch a skalných kaňonoch (...Grand Canyon, USA) zobrazujúcich ľudí a dinosaurov v bezprostrednom kontakte. Zlomyselnosť a neserióznosť niektorých vedcov pri týchto cenných artefaktoch skončila konštatovaním, že ide o podvrhy...mnohým nájdeným veľmi vzácnym artefaktom nebolo ani dovolené spatriť svetlo Slnka a sveta a zostali úmyselne zabudnuté.

 

Neďaleko rieky Paluxy River pri texaskom meste Glenn Rose (USA) boli koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia nájdené zachované výrazné stopy dinosaurov v polohe sedimentov starých približne 140 miliónov rokov. V tesnej blízkosti týchto stôp, súbežne s nimi (...ako by išlo o prenasledovanie...) sa nachádza množstvo ľudských stôp. Bolo preukázané skúmaním, že oboje stopy sú pravé a pochádzajú z toho istého obdobia. Na rad sa dostáva otázka : " Nie je to čudné, že ľudská bytosť je súčasníkom druhohorných jašterov, keď ešte nenastal čas cicavcov (...podľa darwinistov) a antropológia datuje vznik hominida až do posledného milióna rokov našej epochy ? ".

 

Vzácne paleoantropologické nálezy ľudských fosílii a artefaktov, ktoré vedci vedome zatajovali z dôvodu ohrozenia všetkých časových schém evolúcie druhov zhrnul M.A. Cremo. Konkrétne napríklad v roku 1860 vykopal profesor G. Raggazoni z neporušenej pliocénnej vrstvy na lokalite Castenedola časti ľudskej kostry a po dvadsiatich rokoch bola v tejto lokalite nájdená kompletná ľudská kostra muža a neďaleko aj ženy. Lebečné štruktúry oboch lebiek zodpovedali nepochybne štruktúre lebiek Homo sapiens. Nakoľko nadložné vrstvy neboli v danom prípade kopaním hrobu porušené, bolo možné vek lebiek určiť na obdobie 1,8 až 4,8 milióna rokov.

V roku 1958 našiel profesor J. Hurzeler z Bazileji v istej talianskej uhoľnej bani úplnú kostru oreopitheka, čo bol primát z načeľade Hominoidea, ktorý žil pred 10 až 14 miliónmi rokov. Nálezca a mnoho antropológov má zato, že tento hominid predstavuje bočnú vetvu vývoja človeka, pretože mal mnoho znakov spoločných s človekom. Zaujímavé a zásadné však je, že tento druh existoval iba relatívne krátku dobu a potom zrazu zmizol, bez toho, aby sa stal časťou evolučného stromu človeka.

 

V roku 1971 vykopal profesor antropológie kolumbijskej Univerzity del Quindio H.H. Martin na lokalite fosílii, ned'aleko Tolima vo vrstve sedimentov z obdobia druhohornej kriedy, skamenelú kostru Iguanodona dlhú asi 20 metrov, v ktorej blízkosti sa nachádzala ľudská lebka. Iguanodoni vyhynuli na konci obdobia kriedy, asi pred 64 miliónmi rokov, teda dávno pred nástupom cicavcov, od ktorých antropológia odvodzuje pôvod človeka.

V Argentíne Dr. C. Ameghino našiel v neporušenej formácii chapadinalalan s vekom 3 až 5 miliónov rokov na lokalite južne od Buenos Aires stopy po ohnisku, kamenné nástroje a prak ako zbraň. V ďalšej lokalite Miramar potom v náleze v tej istej formácii našiel kamenný špic šípu zaklinovaný v kosti taxodona, ktorý vyhynul pred 10 miliónmi rokov.

 

Podobne ďalšie podvojné stopy dinosaura a ľudskej bytosti boli nájdené v Turkestane a pochádzajú z obdobia približne 150 miliónov rokov a ešte staršie stopy a otlačky ľudských bosých nôh z obdobia 260 miliónov rokov pochádzajú z okolia Mount Vernonu. Presne tento nález popísal W. Burroughs, otlačky majú dĺžku 23,8 cm a šírku 10,3 cm, jasne zreteľný je otlačok 5 prstov. 

Sovietsko - čínska expedícia paleontológov vedená Chow Ming Chenom objavila v skalách púšte Gobi skamenelý fosilizovaný otlačok profilovanej podrážky topánky veľkosti 43, so zreteľnými stehmi po šití. Jeho vek bol odhadnutý rádove na stovky tisíc rokov (uverejnené v roku 1961 v sovietskom časopise Smena).

 

Na základe značného množstva dôkazov v hmote, ktoré zodpovedajú duchovným komunikáciám a informáciám získaným duchovným vnímaním je možné uviesť jasný záver :  Ľudské bytosti prechádzali po Zemi nielen pred obdobím cicavcov, ale dokonca ešte pred nástupom druhohorných jašterov a nie je vylúčené, že boli súčasníkom dokonca prvohorných trilobitov. 

 

 

Prečo sa skalopevne snažia niektorí jedinci držať vedomie ľudstva v oklieštení a brániť pred zrútením vybudovaný chrám vedy, na ktorom závisí prestíž mnohých vedcov na Planéte Zem podporujúcich tzv. darwinizmus, či neodarwinizmus (evolucionistov) ?

 

Další príklad, 3.júna 1968, našiel zberateľ skamenelín W.J. Meinster ned'aleko Antelope Springs v sedimentárnej vápencovej hornine 43 míľ západne od mesta Delta (Utah, USA) skamenelé otlačky obutých ľudských nôh dlhé 32,5 cm a 11,3 cm široké. Vek vápenca s otlačkami geológovia odhadli na 420 miliónov rokov, pričom fotografie stôp sú uvedené v knihe E.von Dänikena - Dúkazy z Pěti Kontinentú. V lokalite Glenn Rose (Texas, USA) našiel otlačky mnohých spoločných stôp dinosaurov a ľudských stôp C. Dougherty a taktiež ľudské stopy veľkých rozmerov, dĺžky 54,6 cm a šírka 20,3 cm. Ed Conrad uviedol v marci 1996 na internete oznámenie o náleze časti kostry a lebky Homo sapiens v antracitových slojoch v Pensylvánii, ktorých vek bol geológmi odhadnutý na 280 miliónov rokov. Podobne Oxfordský antropológ  R. Dawkins popísal podobný nález ľudských kostí v sloji karbónskeho uhlia. V roku 1971 bolo pri zemných prácach v Dakota Sandstone vo vápencovej hornine s vekom 140 miliónov rokov v hĺbke 18 metrov najdených niekoľko ženských a detských kostier pomenovaných "Malachite Man", pretože mali intenzívne modrozelené sfarbenie kostí.

 

Už v roku 1816 bolo pri St. Louis (Mississippi Westufer) nájdených niekoľko stôp bosých ľudských nôh 28 cm dlhých a 10 cm širokých vo vrstve permského sedimentárneho vápenca, starého okolo 270 miliónov rokov. Podobný nález dokonale zachovaného otlačku ľudskej nohy pochádza aj z permských vápencov Nového Mexika, ale taktiež turkmenskej osady Chodžapil - Ata, z púšte Gobi, ale aj z okolia Koňskej pri Martine (Slovensko). Nález na Slovensku v dedine Konská pri Martine v roku 1967 (neďaleko Rajeckých Teplíc), ktorého autor bol T. Smiešok vo vápencových skalách bol skamenelý otlačok obrích ľudských stôp, ktoré boli vo všetkých detailoch zhodné so stopou zanechávanou Homo sapiens, okrem veľkosti stopy. Vek vápenca, v ktorom sa spomínaný otlačok našiel, je odhadovaný približne na 55 miliónov rokov. Príkladom môže byť aj v Číne nájdená skamenelina zhruba pred 15 rokmi údajne najstaršieho cicavca v hornine, ktorej je prisudzovaný vek 125 miliónov rokov, čo nepochybne znamená, že bol tento cicavec súčasníkom dinosaurov. 

 

Pokiaľ by evolucionisti (darwinisti a neodarwinisti) jednotlivé dôkazy, z ktorých je v tomto článku uvedená len zlomková časť začali skúmať s vedeckou objektívnou vážnosťou, museli by dôjsť k poznaniu, že jednotlivé evolučné éry v skutočnosti nemajú nič spoločné s evolúciou života na Zemi. Ide totiž len o etapy hľadania a testovania optimálnych matríc fauny a flóry na Zemi s vopred danou dominanciou ľudského druhu ako rovnocennej súčasti, ktorý má byť katalyzátorom evolúcie a tvorivej harmonickej činnosti v spolupráci s Prírodou a Vesmírom. Jediné možné objasnenie historických udalostí tkvie v priznaní si Pravdy, že ľudská bytosť nie je produktom evolúcie pozemskej fauny, ale stvoriteľským dielom vyšších duchovných svetelných bytostí nad hmotou, tzv. Stvoriteľov a ich Stvoriteľských sfér. Metamorfóza v Prírode bola len súčasťou evolúcie, nie však nosným (nelogickým) princípom. Dôkazov máme na Planéte Zem mnoho, je potrebné sa snažiť najmä zo strany vedcov ich vnímať, poctivo objektívne skúmať a neignorovať.

 

Klasickým dôkazom potvrdzujúcim vyššie uvedené fakty je napríklad etapa Edicarskej fauny (Vendian), ktorá úplne vybočuje z evolučnej línie darwinistov. Edicarská fauna žila v niektorých plytkých moriach na Planéte Zem pred 580 - 680 miliónmi rokov. Vyznačovala sa cudzorodou anatómiou, neprejavoval sa u nej evolučný tlak a metamorfóza a nevstúpila do existujúcich zvieracích evolučných línii, takže totálne popiera všeobecnú platnosť darwinovských princípov evolúcie. Nezanechala po sebe žiadnu genetickú stopu, pretože sa ukázala pre vývoj pozemskej fauny a ľudskej civilizácie ako nevhodný východiskový bod. 

 

V podobnom zmysle vypovedajú dôkazy skúmania DNA, získané z kostrových pozostatkov neandertálskeho človeka starých asi 30 000 rokov, ktorý realizovali vedci z Oxfordskej univerzity a londýnskeho Múzea dejín Prírody. Vedci došli k záveru, že DNA súčasného človeka žijúceho na Planéte Zem a neandertálskeho človeka vykazujú existenčný priepastný rozdiel a neandertálec predstavuje niečo ako slepú uličku vývoja. Okrem iného neandertálec nebol na základe výskumov DNA ani schopný kríženia s človekom kromaňonským (...o ktorom sme písali v článku zverejnenom dňa 24.4.2017 ako o stvorenej projekcii genotypu 2.typu človeka Adam Kadmon, vysadenom na Planéte Zem mimozemskými entitami v období cca 35 000 až 30 000 rokov pred n.l.). Predmetný oxfordský vedecký výskum DNA osvetlil situácie, kedy boli v niektorých lokalitách nájdené spoločne pozostatky jednak neandertálca ale aj kromaňonského človeka v tej istej časovej vrstve, pretože nikdy neboli nájdené kostry hybridných jedincov majúcich znaky oboch plemien alebo znaky naznačujúce prechod medzi obomi rodičovskými líniami.

 

 

V tejto súvislosti je snáď na mieste uviesť z dochovaných zdrojov, že samotný Darwin si určitú obmedzenosť svojej evolučnej teórie uvedomoval, ale nenašiel z tohto problému východisko. Naproti tomu spoluautor evolučnej teórie A. Wallace nakoniec konštatoval : 

" ...bola to nejaká inteligentná sila, ktorá viedla či určovala vývoj človeka...".

 

Ďalšie vedecké dôkazy vyvracajúce Darwinovú evolučnú teóriu :

 

Samotný astronóm Sir Fred Hoyle (1915 - 2001), člen FRS jasne uviedol vo svojich tvrdeniach, že "...zárodky života na Zemi sa k nám dostali z Vesmíru... ". Zaoberal sa totiž počítačovými modelmi samovoľného vzniku jedinej bielkovinovej molekuly ako serióznej bunky pričom dospel spolu s niektorými evolučnými biológmi k záveru, že vek Planéty Zem okolo 4,6 miliardy rokov jednoznačne nepostačuje k tomu, aby mohla vzniknúť molekula DNK, teda dedičný program. Podľa Hoylea je pre vznik jednej bielkovinovej molekuly potrebné obdobie 10 triliárd rokov. Prvé stopy života boli pritom na Planéte Zem objavené z obdobia pred 3,8 miliardami rokov v Grónsku.

 

Podobne tak astrofyzik Johannes von Buttlar, jeden z najúspešnejších svetových autorov literatúry faktu jasne uviedol, že väčšina vedcov sa prikláňa k teórii mimozemského vzniku ľudskej bytosti... " ...antropológovia a darwinisti si musia uvedomiť, že keď nájdete v uhoľných baniach strieborné klince alebo vlákna staré 60 miliónov rokov, asi ťažko uveríme tomu, že homo sapiens sapiens je starý niekoľko tisíc rokov...".

 

 

Nálezov kostrových pozostatkov Homo sapiens na americkej pevnine je skutočne veľa, z oblasti Európy a Ázie je takýchto nálezov menej. Spôsobené je to jednak pravdepodobne cyklickými kontaktmi Zeme s Planétou Nimiru a z toho vyplývajúcimi kataklyzmami, avšak svoju negatívnu úlohu zohrali aj časté vojny, invázie militantných náboženských fanatikov a čistky katolíckej stredovekej inkvizície, nevynímajúc hlúposť a obmedzenosť panovníkov. Dodnes nevieme aké historické podklady a artefakty skrývajú vatikánske depozity, kam bolo mnoho katolíckej cirkvi nepohodlných či nebezpečných artefaktov a manuskriptov ticho odprataných.

 

Prehľad o vzácnych nálezoch starobylých artefaktov a predovšetkým kostier obrov podáva vo svojej knihe Lost Cities Of North and Central America autor D.H. Childress. Nálezy kostier obrov vysokých viac než 215 cm v ruinách prastarých pevností v lokalitách Williamson County a White County v Tennessee v roku 1821 spomína v knihe J. Haywood. Okolo roku 1877 objavil G.W. Hill v lokalite Ashland County v Ohiu (USA) obrie skelety ľudí, ktorí boli vysokí okolo 280 cm. V roku 1911 bolo nájdené v jednej jaskyni pri meste Lovelock v Nevade 112 km severovýchodne od Rena niekoľko múmii obrov s červeno zafarbenými vlasmi s výškou medzi 200 až 240 cm. Táto lokalita bola v minulosti posvätným miestom Indiánskeho kmeňa Piute, ktorí ju pomenovali Si-Te-Cahs (Pohrebné miesto Bohov). Takýchto prípadov nájdených skeletov obrov na rôznych mietach Planéty Zem, ktorých výška sa pohybovala okolo 250 až 300 cm, by sme mohli vymenovať mnoho. Ľudské bytosti obrieho vzrastu však existovali aj mimo kontinentu Severnej Ameriky, predovšetkým v Mexiku (obrie skelety nad 250 cm), v Equádore (" Pohrebisko Bohov " objavené P. Vacom), v Peru na úbočí hory El Augustino (v jaskyni pochovaných 9 obrích kostier).

 

Na základe serióznych výkladov, podľa množstva kostrových nálezov, bude objektívne náležité pripustiť, že v dávnych časoch Zem obývali nielen ľudia obrieho vzrastu ale aj rovnakého či nižšieho vzrastu ako súčasní ľudia. Ako príklad je možné uviesť kostrový nález bohov z Choluly, ku ktorému došlo pri prieskume siete úzkych chodieb v pyramíde v mexickej Cholule asi 140 km východne od Mexico City. V jednom z výklenkov boli nájdené kostry muža a ženy, ktorých výška bola odhadnutá na 150 cm. Zaujímavosťou však bol tvar lebky týchto kostier, ktorý bol objemove menší než u Homo sapiens sapiens (kromaňonský typ človeka).

 

 

Existuje množstvo zatajovaných vedeckých dôkazov v hmote, ktoré potvrdzujú aj duchovné komunikácie a informácie, na základe ktorých je možné vysloviť záver, že na Planéte Zem žili v dávnej minulosti dokonca už zhruba pred 500 miliónmi rokov aj ľudské bytosti nazývané ako obri, ktorí dosahovali výšku 3 metre a viac. Pochopiteľne, že sa nejednalo ani o ľudí 1.typu (Hviezdni Elfovia) ani 2.typu s dvojvláknovou pravotočivou štruktúrou špirály DNA, ktorí boli vysadení ako projekt typu Adam Kadmon na Planéte Zem pred 32 400 rokmi (...podrobnejšie viď článok z 24.4.2017), ale o ľudské obrie bytosti so špecifickou štruktúrou tiel spočiatku pružných bez kostier... (...Poznámka : v niektorej literatúre napr. Knihe Dzyan od H.P. Blavatskej alebo v epose Quenta Silmarillion spísanom J.R.R.Tolkienom je možné vidieť 1.a 2.typ človeka označený ako " prvorodení " Quendi (Hviezdni Elfovia) a "druhorodení" Atani - ľudia typu Adam Kadmon...). 

 

Na základe viacerých duchovných komunikácii viacerých osôb na planéte Zem z minulosti (...napr. Edgar Cayce, Ivo Wiesner, H. P. Blavatská a iní...uvedené aj v múdrych knihách a prastarých písmach Mahábhárata, Rámajána, Kniha Dzyan, Lhasský manuskript, Bonnské písma mudrcov...) aj v súčasnosti je viac než pravdepodobné, že na Planéte Zem už pred obdobím 1 milióna rokov žili a spoločne ju osídľovali ľudské obrie bytosti a dinosauri. Jednalo sa o obdobie druhohôr (...jura a krieda... pred 208 - 146 miliónmi rokmi, resp. pred 146 - 65 miliónmi rokmi...) ale existujú aj zmienky a dôkazy z obdobia prvohôr siahajúce až do dávneho obdobia spred 500 miliónov rokov. Výsledok spolužitia dopadol po veľmi drvivých zrážkach a bojoch o Planétu Zem v prospech ľudskej civilizácie, ktorá v tom čase osídľovala Planétu Zem, pretože zviťazila nad dinosaurami. V konečnom dôsledku dinosauri boli odstránení z vývoja na Planéte a vyhynuli, čo je oveľa komplikovanejší proces, než predstavujú niektoré mylné domnienky vedy. Karmické dôsledky týchto udalostí však pre ľudstvo v dalšom vývoji až také pozitívne neboli...   

 

 

Poznámka : 

S určitým nadhľadom môžeme povedať aj s prihliadnutím na výskumy Nikolu Teslu z minulosti (factor Zero Time), že sa niet teda čomu čudovať pokiaľ hovoríme, že na Zemi žijú z hľadiska datovania svojho zrodenia, či stvorenia aj " ...veľmi staré ľudské bytosti... ". Okrajove stojí za zmienku stručne uviesť, že obrie ľudské bytosti, ktoré sa pohybovali v dávnej minulosti po Planéte Zem (...v období konca prvohôr, druhohory - jura, krieda a pod...) ešte pred vysadzovaním 1.typu bytostí (Hviezdnych Elfov) nemali spočiatku pevné hmotné telo s kostrou (skeletom ako v súčasnosti), ich telá boli spočiatku pružné a postupne sa zvyšovala ich hutnosť a pevnosť, obrie postavy sa postupne znižovali (...dôkazy o tejto skutočnosti prinesieme v iných článkoch). Aj v súčasnosti je na Planéte Zem zrodených určitý počet bytostí pôvodne stvorených ako jašteri a rôzne mimozemské jašterie bytosti (...dokonca pôvodne nehumanoidného typu...), ktorým bolo dopriate zrodiť sa (inkarnovať) na Zemi ako ľudské bytosti dnešného druhého typu, aby sa vysporiadali, prípadne vyrovnali so svojim značným karmickým zaťažením. Žiaľ je možné vnímať, že väčšina z nich z dôvodu určitého energetického zablokovania 4.(srdcovej) čakry a tým aj duchovného Srdca - jadra bytosti (...prejavujúceho sa v hmotnom svete určitým chladom v oblasti citov, poruchami v oblasti vyšších emócii, necitlivosťou až surovosťou...) realizuje či už v duchovných úrovniach alebo priamo v hmote opäť rafinované ovládacie a mocenské praktiky. V praktickom živote premietnuté ide o tzv. saturnsko - mesačný archetyp v našej galaxii, ktorý sa snaží vo svojej chorobnej iluzórnej dokonalosti ovládať iné bytosti v každej oblasti, dokonca ide až do extrémov energetického " požierania " svojich detí (....v praktickom živote napríklad sektárske princípy nadľudí...).

 

Súbežné stopy dinosaurov a človeka, ktoré zanechali otlačky vo vápencových horninách u Paluxy River neďaleko Glenn Rose v Texase, by podľa uvedených stratigrafických vzorov boli neuveriteľne staré až 248 - 65 miliónov rokov. V roku 1925 získal dánsky archeológ W. Julsrud od miestnych roľníkov väčšie množstvo starožitných figúrok z pálenej hliny. Figúrky znázorňovali rôzne rasové typy ľudí, dinosaurov, ľudí spolu s dinosaurami a rôzne druhy dnes neidentifikovateľných zvierat. Ľudia sú na týchto obrázkoch nakreslení ako ako chovatelia alebo lovci dinosaurov. Figúrky boli najdené roľníkmi na ceste do Acambra (mexický štát Guanajuato) v úseku rozplavenom daždom asi 280 km severozápadne od Mexico City. Julsrud získal najprv 40 figúrok, pozdejšie mu roľníci prezradili samotnú lokalitu, kde počas archeologického výskumu v roku 1944 našiel ďalších niekoľko tisíc exemplárov. Podľa úvah Julsruda tvoria kolekciu dve štýlove odlišné skupiny figúrok. Staršia skupina (...civilizácie Chupicuaro) predstavovala štylizované postavy majúce dlhé šikmé oči, oduté pery a trojuholníkový tvar tváre. Mladšia skupina mala oválnu tvár, čiastočne šikmé oči a menej oduté pery. Z dinosaurov bol najčastejšie zvýrazňovaný Triceratops, ktorého vužívali ľudia ako domáce zvieratá (...byvol, býk, kôň a pod...). Ľudia sa v bojoch o prežitie podľa rytín na gravírovaných kameňoch stretávali zrejme aj s nebezpečnými dinosaurami ako napríklad Tyranosaurus rex, Allosaurus, Diplodocus, Stegosaurus a iné.

 

Po prevedení dvoch skúšok datovania radiokarbonovou metódou, využitím častíc uhlíka prisadnutých na figúrkach počas vypaľovania (University of Pensylvania a Teledyn Isotopes Labs.) boli zistené údaje o veku analýzou v prvom prípade nie menej ako 5903 rokov, v druhom prípade nie menej ako 6530 rokov. Termoluminescenčná analýza potvrdila vek významne vyšší než 4500 rokov. Značný vek týchto figúrok potvrdzuje skutočnosť, že výrobcovia figúrok nekopírovali súčasné dobové poznatky, ale prevzali a udržiavali veľmi starú tradíciu svojich prapredkov. Dnes je kolekcia plastík uložená v Julsrudovom múzeu v Acambare.

 

Ďalšou lokalitou, v ktorej boli v hroboch nájdené artefakty zobrazujúce údajne dávno vymrelé zvieratá z obdobia druhohôr, je miesto nachádzajúce sa na nazkánskej pampe v Peru, niekoľko míľ od mesta Nazca. Veľmi seriózne sa o tejto lokalite zmieňuje incký kronikár Juan de Santa Cruz Pachachuti Liamugi vo svojom diele Relacion de antigue dades deste reyno del Peru (1570). Uvádza, že už v období vlády dynastie Pachachuti boli na starom pohrebisku kráľovstva Chneru nazývanom " Chinchayunga " opakovane nájdené čudné hladké kamene nesúce rytiny neznámych zvierat a dávnych ľudí. Je pravdepodobné, že práve z tejto lokality môže pochádzať väčšina artefaktov nachádzajúcich sa vo významne zbierke Dr. Cabrery obsahujúcej nie menej ako 15 000 gravírovaných rytých kameňov s obrázkami dávnych zvierat a ľudí. V roku 1562 odoslal guvernér kolekcie týchto kameňov španielskemu kráľovi, ktoré boli následne uložené ako rarita v Madridskom múzeu (Španielsko). 

 

V andskej oblasti sa taktiež objavujú zobrazenia dinosaurov na plochých stenách skál a jaskýň. Z toho vplýva, že ľudia získali v dávnych časoch dostatok podrobných informácii a skúseností z bezprostredného kontaktu s týmito zvieratami, ktoré mali byť dávno vymreté, pokiaľ by sme verili evolučnej teórii darwinistov. Je jednoznačné, že v minulosti preukázateľne súčasne existovali na Zemi ako súčasníci dinosauri a ľudia, že teória evolučného stromu pozemského života možno vo veľmi obmedzenom rozsahu platí pre pozemské živočíchy, ale zásadne nie pre človeka, pretože človek bol stvorený a ako evolučne dokončená bytosť v iných častiach tohto Vesmíru vysadzovaný s určitým zámerom na Zemi, či už ako ľudská bytosť 1. typu (Hviezdni Elfovia) z rôznych hviezd alebo ako človek 2. typu archetypu projekcie Adam Kadmon (...viď článok z 24.4.2017...).

 

Reminiscencie na dobu, keď na Zemi prebiehali dávne ťažké boje medzi jaštermi a ľuďmi, kedy bola ohrozovaná ľudská civilizácia nachádzame aj v rôznych oblastiach umenia všetkých starých kultúr celého sveta - Egypt, Perzia, Grécko, Čína, Peru a iné. Zaujímavosti prinášajú aj dochované informácie o určitej ochrane pred jaštermi, drakmi, dinosaurami a inými príšerami, ktorú ľudské civilizácie vytvárali stavbami obrovských palisád (... napríklad bájna Ríša Og). Podobne tak aj Čínsky múr, začínajúci v zálive Bottai pri Changli tiahnúci sa viac ako 4 000 km k okraju púšte Gobi, slúžil k určitej ochrane pred veľkými jaštermi a dravcami. Mnoho cenných poznatkov v tomto smere prinášajú aj seansy významného jasnovidca Edgara Cayceho (...napríklad seansa vedená pod poradovým číslom 364 - 4).

 

(Poznámka : V tomto článku nie sú uvedené informácie týkajúce sa napríklad klonovania bytostí žijúcich v dávnej histórii na Planéte Zem, v príčinnej súvislosti s čím vznikali tzv. ľudozvieratá. Podobne tak nie sú uvedené informácie ani o tom, ako sa dostali na Planétu Zem v dávnej minulosti jašteri, dinosauri a pod. V jednom článku totiž nie je možné obsiahnuť ani stručne toľko informácii...budeme sa tomu venovať v iných článkoch.) 

 

Na základe vyššie uvedených faktov a skutočností, ktoré sú skutočne len zlomkom z dochovaných informácii a dôkazov v hmote je na mieste záver, že história života na Planéte Zem a pochopiteľne aj história ľudských civilizácii a vývoja človeka na Zemi ani zďaleka nekorešponduje s výkladmi v akom svetle nám to podáva súčasná veda a vzdelávanie už po dlhé obdobie. Máme slobodnú vôľu a pokiaľ ju spojíme so zodpovednosťou môžeme skúmať tieto dávne obdobia. Existuje ešte množstvo otázok súvisiacich s historickým vývojom ľudských civilizácii na Planéte Zem, ktoré je potrebné pravdivo zodpovedať, kde sa zrejme nebudeme vedieť približovať k vyšším úrovniam Pravdy bez využitia harmonického prepojenia zložky duchovného vnímania s hmotnými dôkazmi...

 

 

Existuje veľké množstvo dôkazov a príbehov, ktoré potvrdzujú jednak nepravdivosť Darwinovej evolučnej teórie a súčasne prinášajú aj priame dobové dôkazy a zážitky o dávnych civilizáciách žijúcich v dávnej minulosti na Zemi. Niektoré z nich prinášame v nasledujúcich odstavcoch.

 

Pre zaujímavosť uvedieme niekoľko krátkych pasáží a častí z príbehov ľudských bytostí žijúcich na Planéte Zem v dávnej Atlantíde. Jednou z nich je profesorka Merete Matternová. Ako je uvedené v knihe Rainera Holbeho - My z Atlantídy, pôvodne pôsobila prof. Matternová ako profesorka poľnohospodárskych vied na Technickej univerzite v Berlíne, prednášala aj architektúru a ekológiu v Charlottesville v USA. Neskôr pracovala ako riaditeľka Inštitútu pre kosmólogiu pri univerzite v Eidhovene. 

V tejto knihe je uvedených viacero zážitkov (...odčítaných z vlastných karmických vrstiev pri vedomom prežívaní deja ktorý sa stal...), ktoré prežila bytosť prof. Matternovej v dávnej minulosti v Atlantíde (...okrem iných zaujímavých informácii...). Napríklad na strane 21 sa píše v odpovedi prof. Matternovej na otázku, či taktiež zdieľa názor, ktorý vyvracia Darwinovú evolučnú teóriu, že aj ona samotná jasne vníma, že "... hmote muselo niečo vdýchnuť život, že hmota bola stvorená vyšším neviditeľným Vedomím... ". Okrem iných zaujímavých skutočností uvádza vo svojich príbehoch, že Atlantída existovala ako štruktúra na Planéte Zem takmer 200 tisíc rokov...(...podľa dochovaných informácii bola doba trvania Atlantídy dokonca aj viac než 200 tisíc rokov).

Podobne spomína v tejto knihe aj Susanne Moserová, na bahamskom ostrove Bimini spomínala na podrobné vízie svojich životov v Atlantíde. Na otázku v akej forme existovala v Atlantíde na strane 56 odpovedala : "...bola som skôr psychickou štruktúrou, ktorá si behom svojej storočnej existencie vytvárala vlastnú hmotnú schránku. Bola som jednoznačne obojpohlavná, ale neskôr sa u mňa vytvorila základná humanoidná štruktúra. Bola som omnoho väčšia než dnes, oveľa pružnejšie telo som mala a nemala som vyvinuté kosti, ktorými sa dnešní ľudia vyznačujú. Všetci sme boli obri so značnou dĺžkou života...".

Zaujímavou informáciou je aj jej tvrdenie o tom, že v čase jej života v Atlantíde bola Hyperborea na Zemi severným kontinentom, v oblasti dnešného Grónska, jednou svojou časťou spojená s európskou pevninou (str. 57). To preukazuje, že Hyperborea a Atlantída boli ako civilizácie existujúce súčasne na Planéte Zem, v jednom časovom období, resp. súčasne v konkrétnom časovom období.

 

Susanne Moserová ďalej v knihe na otázku ako sa dostalo na Zem vedomie a ako posudzuje Lemuranov a Atlanťanov v súvislosti s dnešným ľudstvom ako našimi predkami odpovedala (str. 62) : "...Život na našu Planétu prišiel z Vesmíru...Adam a Eva skutočne existovali. Vznikli na základe genetickej manipulácie galaktickej formy existencie, ktorá so sebou niesla vlastné duchovné predstavy...". K týmto informáciám Suzanne Morseová došla taktiež z vlastných karmických udalostí minulých existencii pri regresnej hypnóze jej bytosti.

Nie menej významné sú myšlienky ktoré uviedol v tejto knihe mikrobiológ dr. Jens Martin Moller (str.113, 117). Podľa neho sa v rokoch 1940 až 1951 rodili v rámci reinkarnácii na Planéte Zem bývalí Atlanťania, aby napravili svoje chyby a karmické zlyhania, vrátil sa tzv. atlantský duch. V súvislosti s Darwinovou evolučnou teóriou sa Moller priklonil k spochybneniu darwinizmu s poukazom na prácu Sira Karla Poppera a nositeľa Nobelovej ceny mozgového chirurga Johna Ecclesa, ktorí spoločne napísali vzácnu knihu " Osobnostné Ja a mozog ", ktorá jasne na základe rozsiahlych výskumov preukazuje, že osobnostné Ja sa nachádza mimo mozgu a osobnostné Ja vlastne ľudský mozog stvorilo.

 

 

Z á v e r  : 

 

Prečo sa venujeme takýmto témam ? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Začíname od seba. Vnímame, že v lžiach sa nedá žiť donekonečna, skôr či neskôr to sa to prejaví v neprospech civilizácie. O to viac, keď sa lživo zavádzajú deti v matrixových programoch školského vyučovania. Ľudia by mali vedieť, načo žijú na Planéte Zem, aký je ich pôvod, odkiaľ pochádzajú... Vtedy dokážu kvalitnejšie vnímať a vyviazať harmonicky mnoho na oko neriešiteľných záhad či problémov. Je to ako s legislatívou. Existujú nespravodlivé zákony s účinnosťou v praxi, ktoré vám budú tvrdiť, že " ...zelená je modrá, modrá je červená, atď... " ako keby vám chceli dokázať, že ste farboslepí aj keď v skutočnosti nie ste farboslepí. Môžeme si každý jeden jednotlivec vybrať, či bude duchovným a súčasne hmotným vazalom a otrokom s úsmevom na tvári ako ovca zo stáda (...robím pre toho kto ma platí...hlavne nech ma platí čím viac...), alebo začne na sebe každodenne pracovať a priaznivým spôsobom sa vzostupne vyvíjať ako slobodná hmotno - duchovná ľudská bytosť v hmote so schopnosťou a nemanipulovateľnou túžbou po Pravde, Láske, čistote s talentmi pre harmonické vytváranie dejov a vecí v našom Vesmíre bez ovládania a mocenských ambícii. 

 

...aj stádovitosť ľudí a ich neschopnosť slobodne a samostatne vnímať a myslieť srdcom opierajúc sa pritom len o chladný intelekt umožnila vede v minulosti skresľovať a zatajovať pravdivé informácie o pôvode a vzniku ľudských civilizácii žijúcich na Planéte Zem...

 

 

zdroje a odkazy : 

(spisy a knihy)

 

duchovné komunikácie a vnímania

vedecké materiály - zatajené dôkazy  

seansy Edgara Cayceho - písomné spisy

Fred Hoyle - písomné vedecké spisy

Johannes von Buttlar - práce, knihy

Josef Blumirch, odborník NASA, písomné práce

Ludvík Souček - Tušení Souvislostí

Ludvík Souček - Tušení Světla

Ladislav Zelienka - exopolitika, články súvisiace z pohľadu exopolitiky s nálezmi obrích kostier 

Rainer Holbe - My z Atlantídy

Ivo Wiesner - Stezka Draka - Temné Mocnosti Proti Stezce Draka

Ivo Wiesner - Předpeklí Ráje

Ivo Wiesner - Gambit Mahátmú

 

 

© Andrea Ďurošová

© Marian Svinčiak

 

 

 

 

 

Kontakt

Nové Energie Života, n.o.

alohawai@alohawai.sk

Sídlo (Seat):
Lipovany 125
985 31 Lipovany
Slovakia

+421 917 568 734

Vyhľadávanie

Zaslať (send) newsletter

© 2014 Všetky práva vyhradené Alohawai, n.o.

Vytvorené službou Webnode