Prirodzené zvyšovanie vnútornej čistoty a harmónie...

SLOBODA VO VÝCHOVE DETÍ, POČIATOK UVEDOMOVANIA DIEŤAŤA

01.02.2016 08:28

 

Milí priatelia,

pozrime sa spoločne, čo je podstatné vo výchove v najrannejšom veku dieťaťa, v detstve, ktoré je utvárajúcim elementom v celom ďalšom živote každého človeka. Každý z nás sa skúsme pozrieť do nášho detstva, odkedy siaha naša pamäť ako dieťaťa, čo si pamätáme z rodiny, z materskej školy, základnej školy atď. Čo sprevádza spomienky, na ktoré si spomeniete, aká emócia?

Základom je plnohodnotné detstvo. Čo to však znamená? Väčšinou je detstvo nie uznávanou fázou ľudského vývoja, pretože mnoho ľudí, i pedagógov, považujú detstvo za prípravu na dospelosť. Dospelí vychovávatelia sa snažia dieťa čo najrýchlejšie pripraviť na dospelého, samostatného človeka bez toho, aby rešpektovali vývojové zvláštnosti detí. Rovnako ako dnes v klasickom pedagogickom prístupe len málo je využívaný potenciál dieťaťa a jeho schopnosť učiť sa špecifickým spôsobom, ktorý máme v najväčšej miere práve v detstve.

K špecifickému spôsobu učenia v rannom detstve patrí schopnosť napodobňovať. Jedná sa o prvé učenie v živote dieťaťa vôbec a preto je najprirodzenejším spôsobom učenia a poznávania sveta. Pre predškolskú pedagogiku je to veľmi dôležité. Najpodstatnejšie je poskytnúť deťom vhodné vzory k napodobňovaniu. Učiteľka (nehovoriac o rodičovi) má byť vzorom, nielen čo sa týka vonkajších činností, ale predovšetkým vzorom morálnym, myšlienkovo ušľachtilým, úprimným a pravdivým. Vychovávatelia (či už rodičia alebo učitelia) by mali sami u seba eliminovať všetky javy, ktoré by deti nemali napodobniť (napr. neustále telefonovanie, pozeranie televízora, používanie neslušných výrazov, jedenie nevhodných jedál, spôsoby správania).

Nevyhnutné je deťom stanoviť hranice - "pravidlá hry", tak ako k hre patria pravidlá hry. Sú potrebné pre zachovanie určitého poriadku, bezpečného prostredia a zdravia dieťaťa. Je zbytočné hovoriť dieťaťu nie, pokiaľ sám vychovávateľ to robí. Ide o pozitívny prístup. Pokiaľ svoje "nie" používame často a naviac sa pozdejšie necháme "prehovoriť" a svoj názor zmeníme, vedie to dieťa k presvedčeniu, že diskusiou, hádaním či iným prehováraním a môžu vždy dosiahnuť svoje. Naviac často dávame deťom zákazy, ktoré nám (či už vedome alebo nevedome) majú ušetriť práci, aj keď činnosť, ktorú zakážeme, nie je vôbec ohrozujúca či nebezpečná. To potom v pozdejšom veku vedie deti k nutkaniu porušovať akékoľvek zákazy - aj tie, ktoré už majú svoje oprávnenie z dôvodu ohrozovania zdravia a pod. Z podobného dôvodu sa na deti nekričí, vždy sa najprv hľadajú iné spôsoby riešenia,  aby v dieťati nevzniklo presvedčenie, že krikom a útlakom druhých možno dosiahnuť svoje. Rovnako je to potom aj s telesnými a inak agresívnymi trestami (nadávky, buchnutie...).

Jedným z dôležitých faktorov v živote človeka je rytmus - rytmus dňa, rytmus v práci, istý rytmus týždňa, mesiaca či roka. V detskom veku platí potreba rytmu obzvlášť. Dieťa sa narodí do úplne neznámeho sveta. Aby ho mohlo začať objavovať, poznávať a chápať, musí mať najprv svoje "istoty", o ktoré sa bude môcť oprieť. Takéto istoty prináša práve rytmus. Čokoľvek, čo sa opakuje, o čom dieťa vie, že príde, že sa bude robiť, pôsobí blahodárne. Rytmus sa prejavuje v piesňach, básňach, cvičeniach a pokračuje cez rytmus dňa, týždňa a nakoniec celého roka tak, ako ho môžeme sledovať pri prechode všetkými ročnými obdobiami.

Reč je o akomsi poriadku, rituáloch a opakujúcich sa činnostiach a povinnostiach. Mohli by sme sem zahrnúť už zmienené hranice ("pravidlá hry"!, ktoré dieťaťu uľahčujú výber a rozhodovanie a opäť sú platnými normami, na ktoré sa deti môžu spoľahnúť a cítiť sa tak do najvyššej možnej miery "pánmi nad svojou situáciou".

Na zásadu rytmu nadväzuje zásada rešpektu. Ako dieťa, tak aj dospelý musí rešpektovať záväzné pravidlá hry bez výnimky - napr. ak je v triede zakázané hádzať s hračkami, nie je možné, aby potom s nimi ktokoľvek hádzal, aj keby to bol dospelý a mal by pre to rozumný dôvod - predovšetkým menšie deti majú problém "rozumové" vysvetlenia plnohodnotne chápať a budú potom naše správanie napodobňovať, pretože slovný zákaz sa stane po našom príklade "neplatným" či "nepochopiteľným". Zo strany vychovávateľa je potom nutný istý vnútorný rešpekt každého dieťaťa ako individuality, ako samostatnej a nám rovnej bytosti. Tento sa však nemá prejavovať voľnou výchovou - deti sa môžu samostatne rozhodovať a dostať toľko slobody, koľko je primerané ich veku, vývoji a schopnostiam. 

Veľmi dôležitým prvkom vo výchove malých detí je voľná hra, ktorá patrí k najprirodzenejším prejavom detí predškolského veku a v ktorej sa uplatňuje - resp. zrkadlí - nápodoba. Voľná hra umožňuje deťom slobodne rozvíjať fantáziu, motoriku, učiť sa sociálnym vzťahom a dávať možnosť uplatnenia voľným prejavom nenásilnou, úplne prirodzenou cestou. 

Všetky uvedené zásady - plnohodnotné detstvo, napodobňovanie, pozitívny prístup, rytmus, rešpekt, fantázia a voľná hra - sú normálne aj v klasickej materskej škole. V čom je rozdiel? Hlavne v chápaní človeka - dieťaťa ako živej bytosti, ktoré nie je zložené len z mäsa a kostí, ale aj z duše a ducha a to je v dnešnej dobe, plnej násilia, technokracie, neľudskosti,  veľmi dôležité. Klásť dôraz práve na tento aspekt výchovy. Alternatív vo vzdelávaní je mnoho, ale len niektoré súvisia s rozvojom práve týchto častí ľudskej bytosti - teda duše a ducha. 

Prostriedkom k celistvosti človeka, ktorý nebude mať v dospelosti poruchy spôsobujúce degeneráciu ľudskej bytosti bez rozvoja tvorivosti je najmä hra. Kto dnes niečo robí s deťmi, môže pozorovať, že schopnosť sa hrať u detí postupne mizne. Už sa nevedia hrať tak, ako kedysi. Hra ako prapôvodný prejav ich rozvoja je ohrozená. Buď sa zvrhne v divoké, bezuzdné šalenie alebo dieťa prepadne apatii, upadne do stavu nechuti a pasivity.

Tento jav, ktorý všade s obavami pozorujeme, je varovným znamením, ktorý je potrebné brať naozaj vážne, pretože poukazuje na zásadnú, negatívnu zmenu v samotnej konštitúcii dieťaťa, pretože deti, ktoré sa nevedia hrať sú určitým spôsobom choré. To sa nemusí bezprostredne prejavovať v klinickom zistení, ale neskôr môže viesť ako určitá vloha k duševným slabostiam a telesným ochoreniam. Neschopnosť dnešnej mládeže sa z premiery životnej energie hrať, telom aj dušou sa do hry ponoriť, s fantáziou sa v nej vyžívať a premieňať súvisí s tým, že telo dieťaťa sa príliš skoro emancipuje voči duchovno-duševnej časti ľudskej bytosti. Pokiaľ prebieha normálny vývoj, tak by to malo byť tak, že telo, duša a duch zostávajú až do puberty zachované v jednote. Telo ako prvok podliahujúci gravitácii by sa nemalo od tejto jednoty odpútať ale malo by súznieť s duševným prežívaním. Dieťa by až do pozemskej zralosti byť schopné naplno prenikať telo svojou duševnosťou a "dieťaťom" byť natoľko, koľko dokáže. Dnes deti oveľa skôr dospievajú a to najmä z nasledovných dôvodov:

- príliš mnoho podnetov z oblasti informačných technológií - tablety, telefóny, televízory, počítače.... zaoberajúce sa hrami, telenovelami, 

- strava "obohatená" o rôzne chemické prísady bez konzumovania čo najviac čerstvého ovocia a zeleniny,

- nedostatok pohybu a pobytu v prírode,

- príliš mnoho hračiek z umelých  namiesto z prírodných materiálov, hovoriace, pípajúce, skákajúce, lezúce a podobné -ce hračky, hotové až tak, že vôbec nemajú schopnosť podnecovať fantáziu dieťaťa,

- žiadny vzor u dospelých v rozvoji tvorivosti - mamičky ani babičky už nešijú, nepletú, nepracujú v záhrade, dokonca niektoré už ani nevaria, nemajú možnosť vidieť, ako sa veci tvoria a fungujú,

- zameranie sa hlavne na hmotnú stránku života.

Pokiaľ sa nám nepodarí uváženým usmerňovaním v detskom veku zintenzívniť a posilniť schopnosť prežívania tak, aby duševné pohnútky mohli byť preciťované do tela, je dieťa oslabované vo svojom strede. Čo znamená, keď ľudia vyrastajú s telesným nástrojom zle utvoreným pre duševné prežívanie, ukazuje znepokojujúci nárast neurotických ochorení, ktoré sú zjavné najmä v "rozvinutých" krajinách. Človek čím ďalej menej je schopný vyrovnať sa so svojim osudom, sám so sebou, lebo mu chýba duševno-duchovné prežívanie, ktoré je ťažko sa "doučiť" neskôr vo veku, ktorý na to nie je uspôsobený. Je dôležité nechcieť mať z detí malých dospelých. 

Nadšenie je jedným z najdôležitejších prvkov napomáhajúcich utváraniu silného osobnostného jadra, ktoré neskôr dokáže odolávať negatívnym vplyvom života. Pokiaľ je vyrastajúci človek dojmami, s ktorými sa stretáva, oslovovaný vo svojom srdci, pokiaľ nič nerobí a nemyslí, bez toho aby s tým aj vnútorne rezoroval, potom sa jeho duševné sily  cvičia a posilňujú. Všetci vieme, čo to neskôr pre dospelého človeka znamená, ak sa zapáli pre nejakú veľkú myšlienku a dokáže si za ňou ísť. Kto je uchvátený nadšením, u toho sú všemožné drobné neduhy náhle akoby odviate, pretože je prestúpený vyšším princípom, ktorý telo s jeho náchylnosťami premáha.

Žiaľ v neskoršom veku už veľmi nepomôže, keď človeku povieme: Musíš byť duševne aktívnejší a pružnejší, živší! Veľakrát už je duševná a telesná ústrojnosť natoľko strnulá, že duch nedokáže prekonať jej odpor. Ak chceme dosiahnuť, aby naše deti zostali v neskoršom veku aj v dospelosti otvorené obnovujúcim sa silám myšlienky a neprepadli predčasne procesom starnutia a tuhnutia, musíme v nich vytvoriť základy pre schopnosť silného prežívania, zasahujúceho až do ich telesnej ústrojnosti. Musíme im ukázať, ako si človek získa schopnosť niečím sa nadchnúť. To nie je v detskom veku nijako ťažké, lebo každé normálne dieťa v podstate túži po tom, aby až do posledného vlákna svojho tela prežívalo to, čo práve cíti a vníma. To ale znamená byť mladistvo nadšený.

 

Ďakujeme za ochotu vôbec sa zamyslieť nesebecky nad touto problematikou.

 

© Andrea Ďurošová

© Marian Svinčiak

 

Kontakt

Nové Energie Života, n.o.

alohawai@alohawai.sk

Sídlo (Seat):
Lipovany 125
985 31 Lipovany
Slovakia

+421 917 568 734

Vyhľadávanie

Zaslať (send) newsletter

© 2014 Všetky práva vyhradené Alohawai, n.o.

Vytvorené službou Webnode